Andrej V. Labáth sa narodil v Bratislave, chodiť a rozprávať sa naučil v Moskve. Iné dôležité veci sa nenaučil dodnes. www.muzikland.sk/muzikanti_viz.php?id=531 Zoznam autorových rubrík: rozprávania, Všetkým, moje súkromné, nazrite, môj sen na nedeľu, moja poviedka, Šašov pohľad, moja poézia na nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Tlačenica v električke číslo 2007. Zápas o voľné miesto, hladný bezdomovec a jeho neznesiteľný smrad, hlupák s hrubou zlatou reťazou a chumaj v lacnom obleku s diplomatkou pod pazuchou, teta s igelitkami plačúce dieťa v zelenom kočíku. A opäť vtáky... A hyena v kúte... A veľký sup krúži nad tramvajou V s číslom 2007.
Vo vyšliapaných topánkach kráčala po chodníku vykladanom drahými kameňmi, obchádzala kaluže mútnej vody a sem tam musela nejakú mláčku preskočiť a občas - jej noha dopadla na kraj živej vody, a vtedy sa žubrienky rozpŕchli na všetky strany.
Dobré ráno mladá dáma... Áno, áno, pre teba to platí... No aj pre Vás, pravdaže. Dobré ráno Vám všetkým...
Divné predstavy, vidiny a halucinácie..., nočná mora... Musela vstať. Ale ešte predtým..., keď ešte nevedela, že je tak skoro a začala sa mrviť a prehadzovať, a na stenách sa pohybovali tie záhadné tiene, tak ešte predtým si uvedomila tú skutočnosť, že predmet jej záujmu je nadľahčovaný silou, ktorá sa rovná kvapaline včera večer vypitej. Och, kvapôčky moje nedopité... Bola som včera ochotná... Ochotná? Do majetkových priznaní! Ja krava!
Stalo sa to na ostrove kvetov, lásky a voľnosti. A naozaj, všade naokolo kvitli kvety všetkých tvarov farieb a vôní, v tráve sedeli skupinky mladých ľudí, tí starší posedávali na lavičkách, deti pobehovali od jednej skupinky k druhej a naháňali motýle a chrústy. V skupinkách sa debatovalo o nesmrteľnosti veľkých myšlienok, o umení, o Vincentových slnečniciach, o Manetových raňajkách v tráve, o Picassových slečnách z Avignonu a Delacroixovej slobode, ktorá vedie ľud. Tam som ho stretol. Išiel oproti mne s gitarou pod pazuchou, a keď sa naše pohľady stretli, usmial sa. Bolo to ako vo sne a ja som nabral odvahu a pozdravil som ho.
Na veľkom otvorenom okne sedí biela hrdlička a hľadí s vytočenou hlávkou na niekoho, kto leží v miestnosti na veľkej posteli, v diaľke sa pohojdáva na takmer úplne pokojnej vodnej hladine malá plachetnica, slnko sa prelieva cez oblúkový akvadukt a aj napriek tomu, že ešte svieti, obloha je sivá a pokojná...
Snívam o dokonalej hudobnej skladbe, o kompozícii, ktorá by bola dokonalejšia ako všetko, čo človek doteraz vymyslel. Aspoň taká aby bola... Pretože dokonalosť stvorenia - stvorenia života, vesmíru, slnka, vody, stromov, úsmevu - je nedostižná.
Od toho prastarého lesa nebolo ďaleko k tej staručkej chalúpke. Stála neďaleko starého cintorína na ktorom sa pochovávalo odpradávna.
Ulica bola sivá a trochu tmavšia ako ulice bývajú počas dňa. Bola pustá, tichá a neznáma, z jedného vchodu, ktorý sa znenazdania otvoril na jednom z mnohých sivých domov, vyšiel na ulicu mladý chlapec.
Kedy tomu bude koniec, ó Bože? Zahodil som ten kus papiera a teraz neviem kade sa TAM ide.
