*
"Laco si tovelmi zaslouží, aby o něm někdo napsal informovaný článek.
Hraje na stará kolena setsakramentsky dobře.. Cleeve Eaton z něho byl úplně na větvi.."
Emil (Emil Viklický) *
Narodil sa 15.3.1939 v Košiciach,od roku 1961 žije v Prahe. V súčasnosti hrá v triu EmilaViklického.
Dámy apáni - pán LacoTropp! *
Od môjho nápadunapísať tento článok k jeho zrealizovaniu ubehla pomerne krátka doba.Inšpiroval ma k tomu iný článok na www.skjazz.sk,v ktorom sa Patrik Španko zhovára s klaviristom Emilom Viklickým.A jazzová klavírna špička okrem iného hovorí:
"Boli smepozvaní na koncerty do USA - Atlanta, Alabama a Birmingham a celé to turnévyprovokovalo české centrum v Atlante, ktoré tam robilo česko-americký večer.Na kontrabase mal s nami hrať Jirko Mraz , ktorý ale dostal na poslednú chvíľulukratívnu ponuku od Joe Lovana . Samozrejme, že potom mal s nami ísť FrantaUhlíř, ale nastali problémy s vízami, ktoré behom týždňa nemohol z americkejambasády dostať! A tak nám ponúkli miestneho kontrabasistu, ktorý sa voláCleveland Eaton . No ale to ja som netušil, aká je to slávnapostava! On je zChicaga a napríklad prehováral otca Herbieho Hancocka , aby pustil Herbieho hraťmimo mesto! Nahrával napríklad s Herbiem jeho Watermalon Man. Takisto ClevelandEaton hral 15 rokov s Count Basiem , alebo 10 rokov s Ramsey Lewisom ! Pojednom veľmi vydarenom koncerte Cleveland raz zavelil - ideme do štúdianahrávať platňu! V noci! Normálne čierny termín! Samozrejme, že v štúdiu bolavynikajúca atmosféra a hrali sme v obsadení: Cleveland Eaton - kontrabas, TommyStewart - trúbka (napríklad 10 rokov v Sonny Stitt Quintet), Laco Tropp - bicienástroje a ja - klavír. Čiže americko-moravsko-slovenské obsadenie. A celé tonahrával bývalý zvukár Jamesa Browna Chet White.
Za dve hodiny sme mali všetko nahrané a Laco Tropp dostal okamžitú ponuku abyzostal, že budú spolu hrávať! Lebo že je presnejší, ako všetky americkébubenícke hviezdy dohromady!..."
Potom som si ešte prečítal na stránke www.jazzport.cz toto: „LacoTropp dostal nabídku hrát od 1.1.2008 v orchestru Clevelanda Eatona.Americký kontrabasista Cleve Eeaton / 15 let s Count Basie band, 10 let s RamseyLewis Trio, 1 rok s Earth, Wind and Fire / se proslavil a finančnězabezpečil především natočením tří světových hitů: „The In Crowd" /Ramsey LewisTrio/, který prodal přes 4 miliony kopií, rockovka „Hang on Slopee" ještěvíc. CleveEaton hraje také na vůbec první nahrávce Hancockova hitu „Watermelon Man"/ Donald Byrd Quintet 1962/."
Najprv som netušil, akosa s pánom Troppom skontaktujem, ači sa mi to vôbec podarí. A keď aj áno, či bude bubenícka legenda ochotnáso mnou vôbec komunikovať. Patrik Špankomi poradil (Patrik ďakujem), aby som to skúsil cez stránku Emila Viklického. Skúsil som, a pán Viklický ma s Lacom skontaktoval. Ajtouto cestou mu za to zo srdca ďakujem.
Ale ďakujem hlavne apredovšetkým Lacovi. Pretože nielenže bol so mnou ochotný komunikovaťa odpovedať na moje otázky, ale sám mi o sebe porozprával veľazaujímavého.
Tento článok je preto,alebo lepšie povedané, práve preto nieje napísaný vo forme klasického interview(otázka - odpoveď). Ale trochu aj je...
Andrej
Pán Tropp, mali ste neskôr - po vareškových začiatkoch -niekoho, kto Vás učil,
alebo aspoň usmernil?
„Nepochádzamz hudobníckej rodiny. Je ale pravda, že klavír v salóne stála moja matka na ňom pri rodinných príležitostiach hrávala. Matkine snaživépokusy priviesť ma k tomuto nástroju ukončila pani učiteľka po tretejlekcii slovami: - Milá pani Troppová, Vy ste vdova a ja si nemôžem dovoliťbrať od Vás peniaze za hodiny, o ktoré Lacko nemá absolútne záujem...-
V mojomživote definitívne zvíťazila bicia súprava. Ja som samouk! V mojomjazzovom vývoji zohrala veľkú úlohu denne vysielaná jazzová relácia z USA"Jazz o polnoci - hovorí k Vám Willis Cannover"... Komunisti aj totorušili, ale menej. Tieto relácie sme si dokonca nahrávali na ruské magniše(ktoré boli veľké ako nočné stolíky), kotúče sme si vzájomne požičiavali,nahrávky rozoberali a do neba vychvaľovali..."
V kniheTHAT JAZZ OF PRAHA - Čtrnáctjazzových portrétů slovem a obrazem (autori: Alexander J. Schneller, AdaSchneller,Christian Gerber, Danilo Silvestri) Laco vo svojom portréte Laco Tropp - "česko-slovenská" jazzoválegenda na bicích o svojich začiatkoch hovorí:
„Mojim veľkýmvzorom bol Gene Krupa , ktorého som ako šestnásťročný videl a počul v americkomfilme "Synkopy" (The Benny Goodman Story). Krupove sólo, to bola lentaká maličká sekvencia, možno minútu alebo tak nejako. Ale mňa to fascinovalotak, že som ten film videl prinajmenšom sedemnásťkrát. Tento zážitok bolrozhodujúci pre moju kariéru ako bubeníka."
Zo stránkyHudobné centrum som sa dozvedel, že ste tancovali vo folklórnom súbore Lúčnica.
„Áno, neviemprečo som sa zbláznil do ľudových tancov, ale viem, že mnou lomcovalrytmus. A ako som už spomenul, v mojom živote definitívnezvíťazila bicia súprava, t.j. moje milované bubny, a dva roky prednastúpením na vojenskú prezenčnú službu som tancovanie zanechal. V tomčase som urobil kvalifikačné skúšky(KDK - Koncertná a Divadelná Kancelária) a stal sa zo mňa kaviarenskýhudobník z povolania
(1958 a 1959).
Veľkým zážitkom bola pre mňa spolupráca s českými hudobníkmi. Títo -hlavne hráči na dychové nástroje - už v tom čase hrali jazzové štandardyna vysokej profesionálnej úrovni, hoci sme sa nachádzali v kaviarni.
Bolo úžasné hrať fyzicky repertoár, ktorý som predtým počul z HlasuAmeriky.
Potom stenarukovali...
"Vojenskú službusom absolvoval v Prahe, kde som v roku 1960 spoznal veľa českých hudobníkov s ktorými som nadviazal kontakty. Tie ajrozhodli a ovplyvnili môj nástup v r. 1961 do Orchestra Ota Rendlav kaviarni Vltava.Zároveň som mal ale možnosť zúčastniť sa mnohých jamsessions, pri ktorých si mavšimli aj muzikanti z SHQ, čobol vtedy československý jazzový súbor číslo jedna, a na jeseň roku 1963ma po zvážení komisie SHQ skladajúcejsa z hudobníkov Karla Velebného ,Jana Konopáska a Jana Arneta angažovali. S SHQ som sa zúčastnil niekoľkých väčších jazzových festivalov(napr. v r. 1964 na Berlínskych jazzových dňoch v západnom Berlíne) anatočil som s týmto súborom niekoľko LP albumov."
Ako to bolos Vašim účinkovaním v „Reduta kvartet" (Laco Déczi , Jan Hammer ,Miroslav Vitouš , Laco Tropp)?
„Po prekvapivej emigrácii Jana Arneta v januári 1966, sa vedenie Redutyrozhodlo zostaviť kapelu zo špičkových čsl. jazzových hudobníkov podpodmienkou, že ponesie názov jazzového klubu Reduta. Kvartet vznikol vofebruári 1966 na základe rozhodnutia umeleckej rady SDS (Státní DivadelníStudio Praha), ktoré nás vlastne, s výnimkou M.Vitouša a J.Hammera v tom časezamestnávalo. Žiaľ v priebehu šiestich mesiacov došlo medzi L.Déczim aJ.Hammerom k napätiu, kvôli štýlovému zameraniu, a na základe tejto skutočnosti umeleckárada SDS tento súbor zrušila a na ďalšiu sezónu do Reduty neangažovala.
Ja som vtedy dostal ponuku od J.Hammera na spoluprácu v jeho triu.
A práve s týmto triom doplneným Honzovými rodičmi (Vlasta Prúchová aDr.Jan Hammer st . - spev) sme sa zúčastnili obrovského jazzového festivalu vCombleu la Toure v Belgicku v auguste 1966. Nezabudnuteľným zážitkom pre mňaa rodinu Hammerovcov bolo pozvanie Bennyho Goodmanna naspoločný obed.
Neskôr v tomto roku - v septembri 1966 - som nastúpil naangažmán k trombonistovi a kapelníkovi Petrovi Herbolzheimerovi do NSR. V tomto orchestri často hosťoval napr. skvelýrakúsky tenorsaxofonista Hans Koller . (P. Herbolzheimer neskôr stál na čelesvojho slávneho „Big Band Rhytm Combination and Brass").
Laco v knihe THAT JAZZ OF PRAHA o tomtoobdobí hovorí: „Po určitej dobe k nám nastúpil čerstvý absolvent pražskéhokonzervatória Jirka Mráz - poemigrácii do USA známy lepšie pod menom George Mraz - jeden z najlepších svetových basistov. Peter Herbolzheimerčasto zdôrazňoval, že sme jeho "americká rytmika" z Prahy, a bols nami nad mieru spokojný. Zároveň som malale príležitosť zahrať si aj s americkými a ostatnými západoeurópskymijazzmanmi. Vyznamenaním premňa bolo pozvanie slávneho amerického pianistu Mal Waldrona k spolupráci v jehotriu. Veľmi ma tiež tešilo, že keď sa ho raz v jednom interview opýtali, ktorých muzikantov považuje za špičkovýcheurópskych jazzmanov, menoval medzi štyrmi piatimi ďalšími aj mňa. Okrem toho som spolupracoval ajs tenorsaxofonistom Booker Ervinom , trubkárom Benny Baileym ,tenorsaxofonistom Donom Menzom , klaviristom Joe Haiderom , varhaníkom JimmyJacksonom atď. atď. To bola pre mňa vôbec najlepšia škola, akú si človek môžepredstaviť." * * *
Žiaľ,nastali roky temna…
„Ten krásny hudobný čas v Mníchove všakpre mňa nenávratne skončil v roku 1972."
(Laco Tropp) *
„Andrej, istotne Vás zaujíma doba od roku 1972 až doprevratu v roku 1989. J a to nazývam rokmi komunistickéhotrestu, rokmi nenormálnej normalizácie, keď mi na základe udania mojej prvejmanželky, ktorá bola ortodoxnou komunistkou, vzali pas a dostal som zákazvycestovať."
V tej dobe bol Laco Tropp prinútený opustiť Prahu a presťahovaťsa na Slovensko. Hrať mohol tiež iba na Slovensku - v rôznychkaviarňach..., v rôznych mestách a mestečkách.
„Andrej, ...o čase temna ešte niekoľkoviet. Všetky barové a kaviarenské kapely museli ísť pracovať - hrať (preúsmev pracujúceho človeka) tam, kam ich poslali (Pragokoncert, Slovkoncert).Mal som tú „česť" hrať v Žiari nad Hronom, Humennom atď. Dôležité bolo -kvôli eventuálnemu účinkovaniu a „reprezentovaniu" v zahraničí (vmojom prípade na východe) - mať socialistický prístup k práci. Stručne:pokiaľ ste svojim hraním vykúzlili široký úsmev pracujúceho človeka, získaliste dobré ohodnotenie. Ja osobne som musel „presviedčať" dlhšiu dobu, pretožema spočiatku nechceli pustiť ani do NDR."
Po celý ten čas bolLaco Tropp ako hudobník neuspokojený a snažil sa vrátiť na post, ktorý mu - ako prvotriednemu muzikantovi - právom patril.
„V októbri 1975 som na základeúspešného konkurzu nastúpil do orchestra ČTV Praha. Po dodaní mojich kádrovýchmateriálov som bol prepustený už koncom mesiaca, aby som - podľa slovkádrovníka - nepôsobil negatívne na morálku členov orchestra."
Neskôr mohol Lacos „láskavým" dovolením vtedajších mocipánov vycestovať do NDR, kde hralv triu spolu so svojou manželkou - speváčkou Vierou Troppovou.
Voľný výberz knihy THAT JAZZ OF PRAHA:
„V NDR smevšak boli celkom dobre platení v tuzexových bonoch. Pracovali sme tam v jednom hoteli v Krušných horách, na hraniciach so SRN,a to bolo obľúbené rekreačné miesto vtedajšej tzv. politprominencie. A tak smesi ja a moja druhá žena, ktorá je speváčka, mohli našetriť trochu peňazí akúpiť si v Prahe byt. Mimochodom, v bývalej NDR sme pracovali až do marca1991, a tam sme tiež zažili prevrat."
* * *
Pán Tropp, aký bolnávrat...?
„U mňa sa vynorila otázka come backu na pražskú jazzovú scénu. Všimnú si ťa skoro po 20 rokoch absencie??? Mal som šťastie- všimli. Od r.1992 som začalspolupracovať s nadšeným jazzmenom Karlom Vejvodom, ktorý ma angažovaldo svojho sextetu. Postupne došlo k - pre mňa umelecky - veľmidôležitému kroku, keď mi vynikajúci mladý tenorsaxofonista Štepán Markovičponúkol spoluprácu v jeho novom kvartete. Žiaľ, po roku došlo kugeneračným problémom, ktoré Štepán vyriešil rozpustením kapely. Našťastie som padol do oka EmiloviViklickému, ktorý prejavil veľký záujem o spoluprácu. Znamená to, že od r.1995 hrám v triu E.V., t.j. pomaly už 12 rokov.V mojom umeleckom svete som mal možnosť zažiť nóvum jazzového spracovaniamoravského folklóru Emilom Viklickým a osobne sa zúčastniť tvorby, ktoráma postupne veľmi zaujala. Som šťastný že pomaly na konci mojej „križovatky"mám možnosť spolupracovať s tak vynikajúcim pianistom a skladateľomakým je Emil. Náš každý koncert je veľkým dobrodružstvom plný prekvapivýchvzájomných reakcií, ktoré nám niekedy spolu neuveriteľnevychádzajú v rámci interplay.
S TriomE. Viklického sme v rámci Pražského Jara doprevádzali dve svetové americké jazzovéosobnosti: v roku 1997 soprán sax. StevaLacyho a v r. 1999avantgardného multiinštrumentalistu RoscoeMitchella .
THAT JAZZ OFPRAHA: „Od otvoreniahraníc v roku 1989 môžem zase cestovať, kam chcem. A tak som mal tošťastie a potešenie zahrať si zase s Malom Waldronom , alebo vo Švajčiarsku svynikajúcim trubkárom Franco Ambrosettim . Nesmierne dôležitá je pre mňasamozrejme spolupráca s Emilom Viklickým, ktorý patrí podľa môjho názoru k najlepším európskymjazzovým klaviristom. V poslednej dobe sme častejšie vystupovali vo Švajčiarsku, v roku 2002napríklad na tretích „Oltenských jazzových dňoch" (3. Oltner Jazztage), vRakúsku, Taliansku, v bývalej Juhoslávii, v Nemecku, v USA, Anglicku, Belgickua Poľsku."
Výňatokz kritiky z CHELTENHAM JAZZFESTIVAL od Ian Manna: Thislatter tune included a solo from Laco Tropp that was remarkable in itsmelodic construction. ...This tune also offered the brilliant Tropp anotherchance to show his chops. He is consummate timekeeper and an excellent soloist.
"No, to je pěkná kritika. Laco je zase nastará kolena velká hvězda."
Jirka (George Mraz ) *
Pán Tropp, aVaše posledné americké turné...?
"Stretnutie s americkými muzikantmi a spoločné hranie s nimina našom poslednom turné v Birmingham-Alabama bolo veľmi emotívne. Veľmisi vážim ponuky Cleve Eatona...
Pán Tropp, ako na Vás - ak prihliadneme na dosť dlhé obdobie, kedy sme Vás nemali možnosť vidieť hrať - zapôsobilovystúpenie na BJD v roku 2001 ?
"Dopočulsom sa, a preto ma dodatočne potešilo, že sa Vám náš koncert páčil.Standing ovations nás dojal a vôbec, toto vystúpenie je pre násnezabudnuteľné.
Tonebol môj „návrat k hudbe“, to bol návrat skoro už strateného jazzového syna, Vášho krajana, po 30-tich rokoch.Počas celého koncertu som cítil ocenenie a vďačnosť prevažne mladéhopublika mojej osobe. Dodatočne úprimne ďakujem všetkým zúčastneným.
*
To, ako sa Laco rozhodne - či ponuku Cleve Eatona prijme, alebo nie -to nechajme teraz na jeho vlastnom uvážení. Ja osobne si myslím, že akékoľvekjeho rozhodnutie bude v tejto chvíli - v tomto čase - správne. Pretožeje síce pravda, že takú ponuku nedostáva československý muzikant každý deň -a možno, ak ju dostane, tak len raz za život (Laco dostal v živote podobných ponúk viac) - ale na druhej strane, hraťs Emilom Viklickým nieje vôbec málo.
